Mnohými pred sezónou odpisovaný tím Starej Ľubovne si v II. futbalovej lige vedie viac ako úspešne. Po 7. kole boli Gorali na vynikajúcom štvrtom mieste, Matúš Dlugoš navyše viedol tabuľku strelcov. Zásluhu na tom má predovšetkým ich tréner, ktorý pred rokom vytiahol tunajší futbal až do druhej najvyššej súťaže Slovenska – Peter Drobňák.

V októbri m.r. ste  na svoju funkciu (kvôli strate dôvery vo vtedajších hráčov) abdikovali. Po deviatich mesiacov ste sa ale opäť vrátili ku kormidlu ľubovnianskeho mužstva...
- Počas letnej prípravy ma funkcionári klubu požiadali, aby som pomohol novo tvoriacemu sa tímu. Vedel som, že káder je mladý.  Ostalo v ňom však osem hráčov z minulej sezóny, ktorí mali pomôcť mladému družstvu do konca augusta a s funkcionármi sme sa dohodli na jeho doplnení. V podstate sme ho mali vyvážený, no Vaško, Štrbac či Adam nám z už medializovaných dôvodov tesne pred súťažou odišli a ťarcha ostala na mladých a neskúsených, ktorí sa svojej šance chytili.
Terajšie mužstvo je veľmi mladé, vekový priemer robí niečo cez 21 rokov. Nebojíte sa, že Gorali môžu na neskúsenosť doplatiť?
- U mladých hráčov prevažujú výkyvy vo výkonnosti a výsledkoch a týka sa to aj nás. Chlapcom vždy prízvukujem, že keď sú ešte mladí a nezrelí, musí ich v prvom rade zdobiť bojovnosť a nasadenie, či už v tréningu no predovšetkým v zápase. A že postupne príde aj kvalita. Pokiaľ budú počúvať a plniť úlohy, ktoré majú, dá sa na nich stavať. Ja verím, že prídu aj výsledky. 
Tie však vidno už teraz. Sedem zápasov, trinásť bodov... - priznajte, rátali ste až s takým dobrým vstupom do súťaže?
- Musím povedať, že to asi nečakal nikto. Súťaž je dlhá, prídu zranenia, karty, bude treba improvizovať v zostave a to všetko môže mať vplyv na výkonnosť mužstva. Chlapci ale musia stáť na zemi, pretože tie ťažké zápasy ich ešte len čakajú.
Hovorme teraz o cieľoch. Je asi nereálne pomýšľať v tejto sezóne o predných priečkach tabuľky. S čím teda budete vy osobne spokojný?
- Našim úmyslom je vyhnúť sa boju o záchranu. V budúcnosti potom môžeme myslieť aj na viac. Na postup treba mať vyspelý, kvalitatívne vyvážený káder, ktorý dokáže potrestať každú súperovu chybičku. Hráči sa teda musia najskôr vysporiadať s momentálnym riešením herných situácií, aby sa vyvarovali chýb a postupnými krokmi zdokonaľovať aj herný prejav v ofenzíve. 
Čo je podľa vás najväčšia slabina tímu?
- Dávame málo gólov (pozn.: rozhovor sa udial ešte pred kanonádou v Turč. Tepliciach). No pozitívne je, že si dokážeme vytvoriť dostatok šancí. Len to zakončenie je zatiaľ málo efektívne.
Zmenil sa po obmene kádra aj štýl hry, resp. základná taktika?
- Stále hráme systémom  4-4-2, ktorý ale prispôsobujeme hernému rozostaveniu súpera. Naša filozofia vychádza z dobrej defenzívy a rýchlych brejkoch do odkrytej obrany súpera. Zatiaľ sa nám to príliš nedarí, lebo dostávame pomerne veľa gólov.
A čo eventuálne posily?
- Začiatkom septembra sme vystužili zadné rady a stred poľa. Možno by sa žiadalo, aby do zálohy prišiel nejaký ofenzívny, tvorivý hráč, no musíme stavať na chlapcoch, ktorých tu máme. MFK si momentálne nemôže dovoliť kupovať drahých hráčov. 
Kuvičie hlasy naznačovali, že po vypadnutí z druhej najvyššej súťaže stratí Ľubovňa aj priazeň divákov. Na futbal však chodí stále dosť ľudí. Prekvapilo vás to?
- Kto má rád futbal, tak príde, či budeme hrať I., II. alebo III. ligu. Čo ma ale mrzí je, že sa u nás stále nájde dosť „krikľúňov“. Aj po zápase so Sp. Novou Vsou som počul, ako chlapcov odsudzovali a posielali ich do krajských majstrovstiev. Pritom si to vôbec nezaslúžili. Poctivo dreli celých 90-minút a dali do hry srdce.
Treba uznať aj kvality súpera. Potrebovali by sme takých pravých „fandov“, ktorí by podporili tím, aj keď sa mu nedarí a nie len, keď ide všetko tak, ako má.